Hypertenzia – nebolí, ale ničí cievy, srdce, obličky i oči.

Hypertenzia alebo vysoký krvný tlak, je jednou z najčastejších kardiovaskulárnych chorôb. Je masovo rozšírené, lieči sa iba 20 percent dospelých ľudí. I keď číslo je vysoké, nezahŕňa tých, ktorí o svojej hypertenzii nevedia alebo sa z najrôznejších dôvodov neliečia. Pokiaľ sa vysoký krvný tlak cielene nesleduje a nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu, vážnym poškodením obličiek či očí.

Neexistuje žiadna iná choroba, ktorá by bola tak ľahko rozpoznateľná a pritom tak často nepoznaná alebo nesprávne liečená. Hovorí sa, že asi polovica ľudí s vysokým krvným tlakom o ňom vôbec nevie. Druhá polovica o ňom síce vie, ale len polovica z týchto ľudí sa správne lieči. Iba štvrtina pacientov s vysokým krvným tlakom je teda liečená tak, aby to malo efekt.

Hypertenzia sa zaraďuje medzi civilizačné ochorenia, významným faktorom jeho vzniku  je zlý životný štýl – stres, obezita, fajčenie a nedostatok pohybu. Až 25% úmrtí vo veku nad 40 rokov je zapríčinených práve touto chorobou. Jednou z príčin tejto smutnej štatistiky je práve fakt, že hypertenzia v počiatočných štádiách nemá takmer žiadne príznaky a postihnutí ľudia o nej skutočne nevedia, alebo ju skrátka ignorujú, pretože ich (zatiaľ) nijako neobťažuje.

Čo je krvný tlak?

Hodnotu krvného tlaku si organizmus udržuje v určitom rozmedzí vlastnými mechanizmami zabezpečujúcimi jeho vnútornú rovnováhu. Krvný tlak zodpovedá zásobovaniu orgánov a tkanív určitým množstvom krvi v určitom čase. Je to sila, ktorou pôsobí krv na steny ciev, v ktorých koluje – je to vlastne tlak, ktorým srdce vháňa krv do celého tela. Keď sa zobudíme, krvný tlak stúpa, v priebehu dňa rôzne kolíše a v spánku klesá. Často to tak býva aj u ľudí s vysokým krvným tlakom. Existuje však i skupina ľudí, ktorým tlak neklesá ani počas spánku, zostáva zvýšený. Títo ľudia sú potom viac ohrození srdcovocievnymi ochoreniami.

Hodnota krvného tlaku sa dá jednoducho zistiť pomocou tlakomeru. Pri meraní krvného tlaku získame dve hodnoty – napríklad 120/80. Keď sa srdce zmrští a vypudí zo seba krv, vytvorí pulzovú vlnu. Tlak na vrchole pulzovej vlny je tzv. horný tlak – systolický tlak a tlak na jej spodnej časti je spodný tlak – diastolický tlak. Systola je zmrštenie a diastola uvoľnenie srdcového svalu. Zvýšené môžu byť obidve hodnoty alebo len jedna z nich. Dôležitejšia je hodnota horného tlaku, starší ľudia ho často majú izolovane zvýšený, pretože majú menej pružné cievy, ktoré nie sú schopné sa dostatočne rozťahovať pri vyššom tlaku krvi.

Klinickými štúdiami sa zistilo, že liečba vysokého horného tlaku u starých ľudí prispieva k predĺženiu ich života a k nižšiemu výskytu srdcovocievnych príhod. Systolický tlak je v podstate priamym odrazom stavu tepien.

Čo je hypertenzia?

Hypertenziou označujeme stav, keď je krvný tlak dlhšiu dobu alebo opakovane zvýšený nad hodnotu 140/90 mmHg.  U dospelých ľudí sa za ideálny považuje tlak 120/80 mmHg. Riziko srdcovocievnych chorôb však stúpa už od hodnoty 110/75 mmHg. Už hodnota, ktorá sa označuje za hornú hranicu „normálneho“ tlaku 140/90  mmhg, je teda riziková. Záleží však aj na tom, či ide o mladého, alebo starého človeka. Starší ľudia mávajú zvýšený tlak , predovšetkým tzv. „horný“ tlak, pretože ich cievy sú menej pružné, ich odpor je väčší.

Príčina hypertenzie

Pokiaľ sa krvný tlak zvyšuje, príčina hypertenzie sa hľadá v poruche jedného z troch mechanizmov, ktoré zodpovedajú za krvný tlak. Sú to množstvo obiehajúcej krvi, sila srdcového sťahu a periférny cievny odpor, ktorý kladú cievy v organizme pretekajúcej krvi. Poruchou jedného, viacerých alebo všetkých týchto mechanizmov dochádza k zvyšovaniu krvného tlaku. Pri dlhšom trvaní to spôsobuje takisto poruchu prekrvenia rôznych orgánov a tým aj poruchy ich činnosti.

Podľa faktorov, ktoré toto ochorenie spôsobujú, rozoznávame dva druhy hypertenzie.

Prvá je primárna (esenciálna) hypertenzia, ktorá postihuje väčšinu hypertonikov (asi 90 percent z nich). Hoci je tento typ najčastejší, mechanizmus vzniku tejto choroby ani dnes nie je úplne jasný.

Predpokladané faktory, ktoré ju spôsobujú, sú obezita, nadmerný príjem kuchynskej soli v potrave, dlhodobý a nadmerný stres, genetické predpoklady, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a nedostatok pohybu. Na vzniku primárnej hypertenzie sa zrejme podieľa viacero týchto faktorov zároveň.

Druhým typom je sekundárna hypertenzia, pri ktorej je príčina známa. Je spôsobená iným, základným ochorením a sprevádza ho ako druhotný príznak. Objavuje sa pri rôznych ochoreniach – chorobách obličiek (napríklad zúženie renálnych artérií), hormonálnych chorobách (napríklad Connov syndrom.) či ochorení žliaz s vnútorným vylučovaním. K tomuto typu hypertenzie patrí aj prechodné zvýšenie tlaku pri tehotenstve. Krvný tlak sa zvyšuje aj pri užívaní niektorých liekov a pri niektorých otravách, najmä pomalých a dlhotrvajúcich. Ďalšou príčinou môže byť aj zúženie hlavnej srdcovej tepny (aorty).

Príznaky hypertenzie

Každý dospelý človek by si mal minimálne raz do roka pri akejkoľvek návšteve lekára dať zmerať krvný tlak. Nezáleží na tom, s akými ťažkosťami príde, vždy by mu ho mali premerať. Ľudia so „sydrómom bieleho plášťa“ sú tí, ktorým krvný tlak stúpa pod vplyvom určitého duševného naladenia, rozrušenia, napríklad aj pri návšteve lekára. Takíto ľudia však, samozrejme, majú zvýšený krvný tlak i za iných stresujúcich okolností, napríklad v práci. Aj preto má zmysel pravidelné domáce meranie tlaku. Ľudia, ktorí majú zvýšené hodnoty i v domácom prostredí, majú zvyčajne už pokročilejšie ochorenie, pretože tlak sa zvyšuje aj v pokoji.

Vysoký krvný tlak je označovaný aj ako „tichý vrah“, pretože ochorenie sa môže dostať do pokročilého štádia bez toho, aby človeku spôsobovalo akékoľvek ťažkosti. Artériová hypertenzia nebolí, nie je ju vidieť a absolútna väčšina ľudí nepociťuje pri zvýšenom tlaku krvi žiadne ťažkosti.

Hypertenzia sa často zistí len pri preventívnej prehliadke, či pri návšteve lekára kvôli iným ťažkostiam. Len zriedkakedy môžu chorí svoj vysoký krvný tlak vnímať cez nepríjemné fyzické príznaky. Patria medzi ne:

• bolesť hlavy

• únava
• opuch
• tlak na hrudi
• opuchy končatín
• nespavosť
• pocit na zvracanie
• svalové kŕče
• dýchavičnosť

Prvými neurčitými prejavmi môžu byť bolesť hlavy, únava, porucha spánku. Tieto ťažkosti zhoršia alebo sa ďalšie spomínané príznaky objavia väčšinou až s pokročilým stavom choroby, keď už ale kvôli dlhotrvajúcemu pôsobeniu vysokého tlaku na organizmus vzniká rôzne poškodenie niektorých orgánov.

Štádiá hypertenzie

Rozlišujeme tri štádiá ochorenia.

V prvom štádiu je chorý väčšinou bez ťažkostí a jediným prejavom hypertenzie je nameraný vysoký krvný tlak, ktorý je spočiatku občasný a neskôr trvalý.

Druhé štádium už charakterizujú aterosklerotické zmeny na tepnách. Ľavá srdcová komora je zväčšená kvôli nadmernému zaťaženiu, najmä ľavej časti srdca. Tento príznak sa dá preukázať hrudným echokardiografickým (ECHO), röntgenovým (RTG) a elektrokardiografickým (EKG) vyšetrením. Pri vyšetrení očného pozadia sú viditeľné zmeny očných ciev.

V treťom štádiu sú už jednotlivé orgány výrazne poškodené a zhoršuje sa ich funkcia. Tepny sú kvôli pôsobeniu vysokého tlaku postihnuté sklerotickými zmenami. Často vzniká ischemická choroba periférnych tepien dolných končatín, čo v najvážnejších prípadoch končí až amputáciou postihnutej nohy. V tomto štádiu môže vzniknúť aj náhla cievna príhoda – krvácanie do mozgu, ktorá môže rôzne poškodiť telesné funkcie a viesť ku smrti.

Ďalším postihnutým orgánom býva srdce. Hypertenzia spôsobuje ischemickú chorobu srdca. Môže sa teda objavovať dýchavičnosť, bolesť na hrudníku či búšenie srdca. Hypertenzia je najsilnejším rizikovým faktorom pre vznik srdcového zlyhávania a fibrilácie predsiení. Postihnutie očných ciev sa v tomto štádiu zhoršuje, vzniká očná neuroretinopatia a následne prichádza slepota. Poškodené bývajú aj obličky, vzniká nefroskleróza, postupne sa znižuje ich funkcia a dochádza až k ich zlyhaniu.

Ak je hypertenzia dobre liečená, tretie štádium ochorenia by nikdy nemalo vzniknúť. Pri pokročilom štádiu hypertenzie môže vzniknúť aj tzv. hypertenzná kríza. Je to stav, keď sa tlak krv náhle zvýši nad hodnoty 230/130 mmHg. Chorý v tomto stave zvyčajne trpí silnou bolesťou hlavy, kŕčmi, nevoľnosťou a často i vracia. Kríza síce väčšinou čoskoro odoznie, ale počas nej je nutné pacienta hospitalizovať a okamžite začať s liečbou, pretože hrozí zvýšené riziko srdcového zlyhania či krvácania do mozgu.

Liečba hypertenzie

Cieľom liečby hypertenzie je normalizácia krvného tlaku. Hoci dnes máme k dispozícii mnoho moderných liekov proti hypertenzii, bohužiaľ sa nedarí vždy efektívne ju liečiť, najmä kvôli nedodržiavaniu pokynov lekára počas liečby. Liečba sa skladá z režimových opatrení a farmakologickej liečby, ktoré sa musia dopĺňať. Dnes je presvedčivo dokázané, že najčastejšou príčinou nedostatočnej kontroly hypertenzie je nedostatočné dodržiavanie liečebného režimu pacientom samotným.

Režimové opatrenia

Ak pacient trpí nadváhou, je vhodné jej zníženie na normálnu hodnotu BMI (18,5 – 25). Nutné je tiež obmedziť príjem kuchynskej soli a to na maximálne 5g za 24 hodín. Dôležité je tiež obmedzenie konzumácie alkoholu. Jeho najvyššie denné množstvo je 30g.

Farmakologická liečba

Užívanie liekov na hypertenziu je závislé od stavu pacienta. Ak chorý trpí aj inou chorobou, napríklad cukrovkou, je nutné začať s liečbou čo najskôr. Ak pacient trpí iba samostatnou hypertenziou, medikamenty sa zvyčajne podávajú až vtedy, keď hodnota systolického krvného tlaku prekročí 160 mmHg. U osôb s cukrovkou sa lekár snaží udržať krvný tlak pod hornou hranicou 130/80 mmHg, u inak zdravých ľudí je to pod 140/90 mmHg.

Lieky podávané pri hypertenzii sa delia na niekoľko skupín:

• diuretiká – podporujú vylučovanie tekutín z organizmu

• betablokátory

• blokátory kalciového kanálu

• ACE inhibítory

• vazodilatanciá – rozťahujú cievy
• alfa–adrenergné blokátoryMonoterapeutická liečba sa volí v prípade, že pacientovi stačí podávať iba jeden preparát, ktorý mu úplne vyhovuje. Trojkombinačná liečba je podávanie troch preparátov, ak dvojkombinácia neprináša želaný liečebný efekt. Ak trpíte hypertenziou, mali by ste sa hlavne liečiť pod dohľadom odborníka a svedomito dodržiavať jeho pokyny. Pri farmakologickej liečbe užívajte lieky, ako vám ich lekár predpísal, nie iba vtedy, keď máte krvný tlak práve zvýšený.
• Vlastným pričinením môžete obmedziť množstvo rizikových faktorov, ktoré vplývajú na zhoršovanie hypertenzie.

 

Čo môže pre seba urobiť pacient s hypertenziou?

• Rozhodne má význam začať sa liečiť aj po rokoch trvania neliečenej hypertenzie. Samozrejme, škody napáchané vysokým krvným tlakom medzičasom na organizme už nezmiznú, ale ďalším sa dá zabrániť. Liečba však musí byť už celoživotná. To, že sa krvný tlak zníži, znamená, že je správna. Veľmi zlé je nepravidelné užívanie liekov, pretože vtedy krvný tlak kolíše, môže sa vymknúť spod kontroly a záchvatovo sa zvýšiť (hypertenzná kríza) – aj s rizikom cievnej príhody. Sú však situácie, pri ktorých treba aj ľuďom s vysokým krvným tlakom na istý čas znížiť dávku alebo dokonca vysadiť lieky. Je to pri stavoch súvisiacich so stratou telesných tekutín – pri úpornom vracaní, hnačke alebo strate krvi. Po ich odznení sa však krvný tlak zvyčajne opäť zvýši. Dávky liekov niektorým pacientom sa po čase dajú znižovať pri dodržiavaní správnej životosprávy. Vtedy je liečba vysokého krvného tlaku komplexná.
• Dvojkombinačná liečba nasleduje, ak nestačí iba jeden liek. Podáva sa kombinácia dvoch liekov z uvedených skupín, ktoré sa vzájomne posilňujú a dopĺňajú svoje účinky.
• Pacient môže byť liečený iba jedným liekom, alebo kombináciou viacerých liečiv.

• Vyhnite sa nadmernej konzumácii alkoholu

• Ak ste fajčiar, prestaňte úplne fajčiť alebo aspoň radikálne obmedzte počet vyfajčených cigariet.

• Udržujte si hmotnosť v rozmedzí BMI hodnôt 18,5 – 25. Krvný tlak vzrastá s rastúcou hmotnosťou.

• Hýbte sa. Pravidelný pohyb pomáha znižovať krvný tlak aj pulz. Vhodné sú pravidelné prechádzky, plávanie, jazda na bicykli či iný šport. Ak nie ste zvyknutý na fyzickú aktivitu, začnite pomaly a pohyb postupne pridávajte.

• Nestresujte sa. V dnešnej dobe je náročné byť stále pokojný a bez stresu. Ak sa to však dá, vyhýbajte sa psychicky náročným situáciám. Znamená to dostatočné plánovanie času tak aby sme sa pri plnení povinností nedostávali do časovej tiesne. Určite to súvisí aj s našim rebríčkom hodnôt a definovaním životných priorít.

 

• Obmedzte množstvo soli a tukov v strave. Ak nemusíte, nejedzte priemyselne spracované potraviny, ktoré takmer vždy obsahujú soľ. Jedzte radšej domácu stravu, ktoré si môžete sami pripraviť a vyhnúť sa soleniu. Namiesto soli na dochutenie využite bylinky, huby či korenie. Obmedzte konzumáciu údenín, slaných syrov, instantných jedál, čipsov a slaného pečiva. Živočíšne tuky nahraďte radšej rastlinnými.

• Nepite minerálky s vysokým obsahom sodíka.

• Obmedzte kávu i kofeínové nápoje

 

• Jedzte dostatok čerstvej zeleniny a ovocia. Sú zaručene bez soli, dodajú vám potrebné živiny a sú vhodné aj pri znižovaní telesnej hmotnosti.

Prieskum názorov lekárov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom s hypertenziou:

Únia pre zdravšie srdce vlani uskutočnila prvý pilotný pacientsky prieskum s názvom Nebojte sa povedať to nahlas. Pacientsky skríning sa týkal úrovne liečby a starostlivosti o pacientov s ochoreniami srdca a ciev na Slovensku. Ďalší významný prieskum Únia pre zdravšie srdce realizovala medzi lekármi počas XXX. Kongresu Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti v dňoch 12. – 14. marca 2015. Prieskumná vzorka pozostávala z 89 lekárov. Špecialisti (kardiológovia, geriatri a internisti) tvorili 82 percent zúčastnených a všeobecných lekárov bolo 18 percent.

Prieskum sa týkal sa názorov lekárov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom s hypertenziou. Priniesol stanoviská lekárov aj k problémom, ktoré vyznačili pri prieskume o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienti. Určil spoločné oblasti, v ktorých obidve skupiny – lekári i pacienti, vidia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedostatky. Hlavnými oblasťami lekárskeho prieskumu boli doplatky za lieky, komunikácia lekár vs. pacient a dostupnosť liekov pre pacientov. Doplatky za lieky sa v oboch prieskumoch ukázali ako dôležitá téma pre pacientov i lekárov. Pacientom prekáža najmä výška doplatkov, lekári vidia ako problém časté zmeny v doplatkoch. Podľa oboch skupín je pozoruhodné, že výška doplatkov stále rastie napriek poklesu ceny liekov.

Takmer polovica (49,4 percenta) zúčastnených lekárov uviedla, že časté zmeny v doplatkoch za lieky im prekážajú v starostlivosti o pacientov a v  správnej preskripcii liekov. Zmeny v doplatkoch neprekážali iba 5,6 percenta lekárov. Lekári tiež uvádzajú, že všetci alebo takmer všetci pacienti (tvrdí to 19,1 percenta lekárov) alebo viac ako polovica pacientov (tvrdí to 43,8 percenta lekárov) chcú byť informovaní o doplatkoch za lieky. Pri pacientskom prieskume až 38 percent pacientov označilo doplatky za lieky za najdôležitejšiu oblasť, v ktorej by sa mala zlepšiť starostlivosť o pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Z pacientskeho skríningu tiež vyplynulo, že až pre tri štvrtiny pacientov je náročné platiť za lieky, pre polovicu dosť náročné.

Oblasť komunikácie lekár verzus pacient vnímajú obe skupiny rôzne. Z pohľadu lekárov je komunikácia s pacientmi považovaná skôr za bezproblémovú. Pacienti však podľa prieskumu i podľa pacientskych skúseností vnímajú komunikáciu s lekármi ako jednu z pálčivých tém. Až 21 percent zúčastnených lekárov označilo komunikáciu s pacientmi ako bezproblémovú, 47,2 percenta za skôr bezproblémovú, jednoduchú a ľahkú. Tréning komunikačných schopností by uvítalo 18 percent lekárov, skôr by ho uvítalo 37,1 percenta. Pre takmer 47 percent lekárov nie je tréning komunikačných schopností vítaný či zaujímavý. Pacienti pritom pri pacientskom prieskume hodnotili pozitívnejšie skôr osobný prístup lekárov a sestier než obsah, spôsob a čas venovaný komunikácii s pacientom.

Dostupnosť liekov z hľadiska lekárov nie je problém. Až 65,2 percenta z nich uviedlo, že problém s dostupnosťou liekov majú len zriedka, 15,7 percenta vôbec. Je to dôležité, pretože pacientsky prieskum zase ukázal, že takmer všetci pacienti (až 96 percent) sa pri užívaní liekov striktne držia odporúčania lekára. Tieto fakty by sa mali odraziť aj na údajoch o úspešnosti liečby hypertenzie. Lekári uvádzajú, že kontrolu hypertenzie dosahujú u viac ako polovice pacientov (tvrdí to 58,4 percenta lekárov) alebo u 41 až 50 percent pacientov (tvrdí to 27,7 percenta lekárov). Pri liečbe hypertenzie používa fixné kombinácie liekov veľmi často až 64 percent lekárov, skôr ich používa 31,5 percenta lekárov.